tag:blogger.com,1999:blog-6427111785704297462024-03-05T14:17:47.637-08:00I won ...... because Jesus saved my life ...iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.comBlogger138125tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-65485690045718244532015-04-09T07:23:00.003-07:002015-04-09T07:23:40.335-07:00Nový blog.Všetky ďalšie blogy budú publikované na iwonblog.wordpress.com :) iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-42482830934758595422015-04-07T07:54:00.000-07:002015-04-07T07:59:39.357-07:00Čo to znamená dať "druhú" šancu po miliónpiaty krát.Posledný príspevok na tomto blogu bol v júni 2013. A to bol v tom roku iba jeden. Až sa mi to nezdá. V roku 2008 som napísala 60 blogov. A moji čítatelia/publikum? To ma asi najviac prekvapilo, kde všade ma ľudia čítali. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBuNrVYDaD0gE7eWeROO5i1YVJ1tY49s_AhUhYZtfdQAWG_Qy_qMF9YiwU4QzxNXa6qYcebihOcjGAQdWZTZl8_80cU5ZME5xWp5b23NGd7OZdU1T3ziyN-hoxkoyAhc0Y3crZV5ef27Kv/s1600/IMG_3365.PNG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBuNrVYDaD0gE7eWeROO5i1YVJ1tY49s_AhUhYZtfdQAWG_Qy_qMF9YiwU4QzxNXa6qYcebihOcjGAQdWZTZl8_80cU5ZME5xWp5b23NGd7OZdU1T3ziyN-hoxkoyAhc0Y3crZV5ef27Kv/s320/IMG_3365.PNG" /></a></div>
Prečo teda nastala tak obrovská zmena medzi rokom 2008 a 2015?
Nemôžem povedať, že by nebolo, o čom písať.
V roku 2008 som prvýkrát odišla na dlhšie z domu. 12 rokov prežitých na tej istej škole sv. Jána Bosca, v tom istom meste v Novej Dubnici, s tými istými ľuďmi bolo úžasné, no tak či tak som šla.
Na otázku "What's your name?" som v tom čase na mojej biblickej škole v Dánsku odpovedala "I'm eighteen." tak odvážna a úžasná bola moja angličtina. Zažila som tam skvelé obdobie môjho rastu, zamilovávania si seba samej a života, v ktorom bolo možné jednoducho všetko.
Po medzi to misia v Nigérii, neskôr v Tanzánii. Ktorá mi priniesla túžbu byť tu, práve teraz pre toho, ktorý je práve so mnou, nech už je to ktokoľvek a nech som kdekoľvek. To, že niekto netrpí hladom, neznamená, že netrpí hladom.
Spoznanie Father's heart ministries. Od vtedy som prešla už asi aj 20timi školami. Pretože tam bol začiatok môjho tlmočenia a neskôr čestné miesto v tíme.
Dve letá strávené dojením kráv v Nórsku. Kravy sú skvelé, fakt, aj keď smrdia a také to úplne čerstvé mlieko mi nechutí. Ale kravy sú skvelé. Aj Miška aj Anička - dievčatá, ktoré to so mnou celé prežili. Vlastne by som to bez nich nedala. Ony sú vlastne oveľa viac skvelé ako tie kravy, kravy v tomto porovnávaní nie sú vôbec.
Vycestovanie do krajín ako Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Fínsko, Severné Írsko, Anglicko, Wales, či Kalifornia,...
Vysoká škola - misijná a charitatívna činnosť. Úspešné zdolanie bakalárky s témou "Sprevádzanie príbuzných pacientov v terminálnom štádiu." A tak som Bc. Ivona Roncová.
Preloženie knihy "Boh miluje zranené", ktorú samozrejme iba odporúčam. Kúpiť si ju možno na tomto linku: http://shop.godzone.sk/sk/knihy/341-boh-miluje-zranene-christa-black.html
V tom všetkom som vždy patrila a stále patrím do spoločenstva Eliáš v Novej Dubnici. www.elijah.sk všetci sú vítaní prísť medzi nás.
Stala som sa členkou kapely Elijah Band. Spievam i hrám na gitare. To predtým nebolo. Pokiaľ by ste mali záujem a chceli by ste nás, aby sme k Vám prišli viesť chvály, radi prídeme. https://www.facebook.com/bandelijah?fref=ts ak ste nás náhodou ešte ne-like-kli na FB, tak to určite spravte. Nič sa neudeje, práve teraz je tam 499 likeov. Možno budeš 500tý a budeš mať z toho radosť :)
Zložila som pesničku, ktorú celkom dosť ľudí vie naspämať. https://soundcloud.com/lukasronec/milost-demo-song dá sa vypočuť.
S bratom sme si obľúbili všetkých možných filmov a seriálov, kde sú superhrdinovia typu Avengeri, Agenti Shieldu, Flash,...a nehovoriac o značke Apple, ktorá sa mi ešte niekde v Dánsku, kde ju mali všetci zdala byť úplne nedosiahnuteľná.
A rozšírila sa naša rodina, tato začal randiť s tetou Jankou. Braňo si vzal Andrejku a Luky Kamilku.
Tam niekde v roku 2008 som bola hrdou tetou Sofinky Ovečkovej. Dnes som už hrdá aj na Rút, Ester a Dávida - Sofinkiných súrodencov a Alžbetku a Lujzu - dcéry môjho brata.
Začala som pozerať Ellen show - ak to nepoznáte, skúste to, ja sa s ňou rada smejem.
Premýšľam, prečo som tieto všetky požehnania a radosti nezdielala s celým svetom. Štatistika predsa ukazuje, že ma čítali mnohí v mnohých krajinách.
Sú teda naše zlomenosti, zranenia, bolesti tak veľké, že by presahovali naše požehnanie?
Ani neviem. Áno, zomrel mi niekedy v roku 2011 najlepší kamarát, ktorý bol mimochodom môj pes, mops Charlie. Ale som presvedčená, že tí ktorí ma poznajú sa nezasmiali. Lebo vedia, že to naozaj bolelo.
Zažila som odmietnutia, zlomené srdce, opustenie, zlyhania, pády, dno, trojročnú terapiu s človekom, ktorý tu bol práve vtedy, kedy mal a nikdy neviem, ako, kedy a čím sa mu odvďačím.
Prežila som zomieranie môjho otca, ktorý zomrel v Novembri 2014. V skutočnosti neviem, či existuje niečo horšie ako sa stať úplnou sirotou. Dovtedy som bola len polo-sirotou, od svojich 13.
Táto udalosť skutočne rozdrvila moje sny, očakávania, túžby a bol to naozaj ťažký čas, vlastne ešte ani neskončil.
Do toho veľa vecí doma, veľa otázok v hlave, kde budem, čo budem, na čo som tu, na čo tu nie som, kto sa o mňa postará, či ostanem sama, alebo čo...
Môj najmladšiemu a vlastne jedinému synovcovi Dávidovi našli nádor na obličke. A tak sme sa ani nespamätali zo straty otca, keď sme začali bojovať o život niekoho ďalšieho. A nielen niekoho ďalšieho, ale o Dávida, ktorý má už dnes toľko prisľúbení pre svoju budúcnosť, že nebojovať zaňho a s ním by bolo bláznostvom. Pre prípad, že by ste chceli bojovať s ním, tak tu niekde to začalo:
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_rtjfQtaIiGcm1KMH5DEGDWYIjdWAzgT18OErvb6vR4gx6y5jDmNkg3w9eTgJy8u5KMknB5yCEJq-0KLwJLFQHaeCnE6fUAYS7092xHMF4l0lAUTlB4K14VDv9EgJyY7uPTHQgigv-Cov/s1600/David.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_rtjfQtaIiGcm1KMH5DEGDWYIjdWAzgT18OErvb6vR4gx6y5jDmNkg3w9eTgJy8u5KMknB5yCEJq-0KLwJLFQHaeCnE6fUAYS7092xHMF4l0lAUTlB4K14VDv9EgJyY7uPTHQgigv-Cov/s400/David.jpg" /></a></div>
Prečo sa to ale deje, že napriek všetkému požehnaniu sa zrazu nachádzame niekde, kde sme nikdy nechceli byť?
V zlomenosti. Miesta samoty uprostred davov, sklamania uprostred lásky, straty uprostred nachádzania, bolesti uprostred uzdravenia.
Peťo Broz - vedúci môjho spoločenstva mal skvelé slovo o zlomenosti túto nedeľu. Povzbudilo ma to v tom, že Boh si ma aj v tomto vyhľadal, našiel, že práve toto je to naše osobné, blízke, intímne miesto stretnutia, iba mňa a Jeho uprostred môjho úplného klamstva, kedy smiem vyznávať, že nevládzem.
A niekedy akoby som bola málo vďačná, už mám mamy a otcov po celom Slovensku, čo Slovensku, svete. Nie som sirotou, ani ľudskou, ani duchovnou. Veľkí ľudia sú mojimi najbližšími, už len moji súrodenci (hej, Lukáš Ronec je môj brat, hej ten slávny fotograf:)http://foto.ronec.sk a už oveľa viac ako to: http://creathink.sk
Patrím do spoločenstva, ktoré už trvá dlho, moji priatelia odtiaľ sú veľkí. Veď sa mi všetci smiali, že som šla za Ježišom, aby som sa páčila Stanke, no a? Ježiš to vedel skôr ktokoľvek na tomto svete. Janka mi bola vernou úplne všade.
Aj ony majú svoje blogy: https://martinbroz.wordpress.com - Stanka a jej manžel odporúčajú filmy, ale aj dobré jedlá a iné.
Janka má tých blogov viac, ale aspoň jeden z nich: https://jankinzdravysvet.wordpress.com
Slávne speváčky ako Evka Hrešková z kapely Christallinus, či Mária Mladosievičová (zo Superstar) sú ženami, pri ktorých sa mi vždy o kúsok premení srdce. Oni budú nadmierne vďačné, že ich spomínam až takto, preto ich spomínam :)
Priatelia vo všetkých možných krajinách, na rôznych postoch, ako manažérka Marta, či profesionálna vojačka Evka, korektorky, prekladateľky, učiteľky, muzikanti, čašníčky, architektky, stavbárky, ITčkári, fotografovia, psychiatričky a psychológovia, kňazi a rehoľné sestry, doktorky, účtovníčky, kazetelia, mamy, otcovia...
A niekde priamo v centre tohto všetkého neviem, čo prinesie zajtrajšok.
Boh je v tom s nami ľudia. Davy sa Ho dotýkali, keď medzi ne prechádzal a iba v jednej žene takýto dotyk spôsobil uzdravenie. Chcem byť ako ona. Chcem veriť, že spôsob, akým sa ja dotýkam Ježiša, ako sa On dotýka mňa, prináša uzdravanie. Verím tomu vo Vašich životoch, chcem tomu veriť aj v tom svojom, že kedykoľvek a kdekoľvek sa cítim byť zlomená, tak môj Otec je v tom zlomený tiež a priamo tam, v našej zlomenosti, nastáva to spojenie, ktoré nik iný nepretrhne, nenahdradí, nenaplní, nezmení...
Nech si ktokoľvek, ak chceš, aby tento rok 2015 som dala svojmu písaniu druhú šancu po milionpiaty krát, tak mi nechaj koment, zdieľaj to a napíš, o čom mám písať viac. Toto bolo všetko dokopy, môžem aj tak, ale ak je niečo konkrétne, tak viem aj inak.
Ak to majú "drby" o tom, čo všetko prežívame na Školách Otcovho srdca v zákulísi, kto je Lenka zo Soblahova, aké je to byť sestrou Lukáša, Braňa a Peťky, viac info o Caffé Paris v trenčianskom Tescu a ich veterníkoch, mojom vysnívanom manželovi, skúsenostiach z biblickej školy, misií, či Bethel church konferencie, viac o Dávidovi a jeho víťazstvách v liečbe, o strate rodičov, o snoch, či nádeji, zlomenosti alebo Afrike..čokoľvek :)
Povzbudzujem Vás, začnite snívať nemožné. Ja neviem, o čom mám začať snívať, ale určite ma povzbudí, keď začnem s niekým... :)
Boh je dobrý, naozaj stále.
Chcem, aby dnešný deň bol novým dňom, začiatkom, pre mňa i pre Teba. Chceš to tiež?
iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-18696383708053786382013-06-13T07:34:00.000-07:002013-06-13T07:34:42.358-07:00Dieťa zmierenia<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZAqiYtWC67SkLlPohRH1ZWha4XRIR6CjSePmadFo-V6OPe7hW3Bx4IPhn5GShHZZACM0IJCQaMpaZ4ZHYLENcwhBFNCaD27upfSJvBgEo8zjAQAt0jBs0wjUuiFSrpMqNP2dz3LHCgPK2/s1600/dz_rivers_predna.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZAqiYtWC67SkLlPohRH1ZWha4XRIR6CjSePmadFo-V6OPe7hW3Bx4IPhn5GShHZZACM0IJCQaMpaZ4ZHYLENcwhBFNCaD27upfSJvBgEo8zjAQAt0jBs0wjUuiFSrpMqNP2dz3LHCgPK2/s320/dz_rivers_predna.jpg" /></a></div>
Francine Riversová je naozaj obdivuhodnou spisovateľkou. Jej Vykúpená láska bola pre mňa (a vlastne pre každého, koho poznám) dych-vyrážajúci príbeh. Tá kniha bola nasiaknutá majstrovským obrazom Božej bezpodmienečnej lásky.
Dieťa zmierenia nezaostáva za predošlou knihou. Iný príbeh, iní ľudia, iné zranenia, uzdravenia, očakávania, túžby, všetko je iné, ale Boh je ten istý. Z počiatku som sa tešila spolu s Dynah, že predsa je sen o princovi na bielom koni, o tom vyvolenom a jedinom mužovi naozaj pravdivý. Naraz sa ocitla v tej otrasnej situácii, kedy bola znásilnená a spolu s čistotou a ideálnym životom, ktorý mala doposiaľ, postupne stráca všetko. Nie je istá Bohom, ktorý ju nikdy nesklamal. Nie je si istá svojou mamou, ktorá bola vždy veľmi milujúca. Bojí sa povedať pravdu a ešte väčší strach dostáva, keď zisťuje, že čaká dieťa. Prichádza jedno neprijatie za druhým. Jej princ už nie je princom, jej rodičia taktiež nie sú jednotní v otázke života a potratu. Dynah si prechádza neľahkými skúškami. Ako sa rozhodne? Nechá dieťa uzrieť svetlo tohto sveta? Prebojuje sa vo všetkom úplne sama, alebo bude sprevádzaná priateľmi? Naozaj ju Boh opustil a nebol s ňou v čase znasílnenia? Ako bude jej príbeh pokračovať?
O tom všetkom a mnohom inom možno čítať v knihe Dieťa zmierenia od Francine Riversovej. Hoci túto knihu nemožno porovnávať s Vykúpenou láskou, predsa v nej hlavným hýbateľom ostáva milujúci Nebeský Otec.
iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-84652930135266323282012-12-30T13:04:00.000-08:002012-12-30T13:04:05.897-08:00Tisíce darov Milujem krásu. Neviem bez nej žiť. S ňou sa snúbi jedinečnosť, čistota. Dáva mi krídla, nadája
moju dušu ozónom. Hojdám sa v lupeňoch ruží, vyvaľujem sa vo vanilkových oblakách, vrtím si
pastelkovými nechtami v lúčoch slnka. Hladkám svetlo sviec na obruse.
Už nemám výčitky z toho, že lovím krásu. Chodím po Zemi s očami okrúhlymi jako zelené
tanierčeky. Cestou do školy fotím do pamate srdca prispatú rannú hmlu na čokoládových
poliach. A píšem si, tak ako Ann – Milostiplná – zoznam.Od rána do večera vpisujem do vošitka
momenty očarenia všetkým a všetkými. Som krásolapka – nasávam očami, hlcem nosom,
vychutnávam uškami, omacávam chodidlami.
Tá priehršť krásy ma zušľachťuje, mení moju krv na Kráľovskú. Očisťuje vnútro mojich žíl,
prefukuje upchaté póry duše, odlupuje šupinky z očí a rozpúšťa v ušiach sebecký maz. Motkám
sa po svete s otvorenými dlaňami vďaky. Už mám v linajkách 40 ulovených darov. A teším sa
na prvú stovku, tisícku. A Krása medzitým láta hlboké bolestivé vredy srdca. Milostivým olejom
potiera zhnisané chrasty – a ostávajú len tenušké jazievky spomienok.
A moje neutíchajúce ĎAKUJEM – EUCHARISTEO sa pomaly premieňa na hlbokú doveru
v Jeho odrosť. V nej všetko je milosťou. Prežívam neustálu vďaku za krásu. V pokoji som
chystaná na eucharisteo aj za odvrátenú stranu Slnka, lebo čokoľvek žijem v Ňom, všetko mi
slúži na dobré. Kypím vďakou za to, že ma stvoril takúto. Schopnú vnímať až v 3D.
Učím sa, že trpkosť prináša aj milosť, ktorá rodí zázraky. Že samota ponúka milosť obracania sa
k jedinému Povodcovi záchrany. Dospievam, radujem sa, súc poslušná ako malá. Lebo On ma
stále ľúbi. Odfukujem si v Jeho bezpečnom náručí. Lebo všetko, čo žijem, je milosť.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-59646481762795937002012-08-15T13:25:00.000-07:002012-08-15T13:25:28.403-07:00Robiť ťažké veci.Upozornenie – podobnost s realitou je viac ako podobna, toto sa fakt stalo.
Moja kamaratka Sona je ucitelka. Dlhsi cas uz vnimala, ze ak pre nu plati: cim viac povinnosti, tym viac je schopna urobit, ako toto naockovat studentom do mysle tak, aby to neboli povinnosti, ale dolezite, a teda zabavne veci? Zaciatkom septembra na otukavacku rozbehla v prvackej triede projekt: Zo svojho najvacsieho sna si kazdy sam pre seba sformuloval konkretny ciel a den po dni si pisal, co pre ten sen urobil. Projekt sa tykal 17-tich deti a aj jej samej. A na poslednej septembrovej hodine si mali bilanciu kazdy doniest a kto chcel, aj zhodnotit sa pred vsetkymi.
Ked sa tyzden pred terminom pozrela na svoju vlastnu „snahu“, bola to fakt viac-menej snaha, nez skutky. A co s tym dalej? Na druhy den drzala v ruke knihu Robit tazke veci, precitala ju za dva dni. A dakovala nebeskemu Ockovi, ako sa o nu a o jej pracu stara. Prolog mala za sebou, nasledovali jednotlive kapitoly skolskeho roka. Deti zo vsetkych motivacnych pribehov knihy najviac zaujali Vikingovia. A na tom zacala Sona stavat. Vyhlasila v triede o sebe, ze je zo vsetkych najmudrejsi lenivec. Ze nema rada zbytocnu robotu. Ze ak uz treba nieco urobit, nech je to urobene poriadne.
Studovali spolu Vikingov, ich zivotny styl, oblecenie, kreslili si ich lode, hladali mena vikingskych muzov a zien. Soni sa podarilo zamerat pozornost deti na huzevnatost, spolupatricnost a nezdolnost davneho etnika. Predstavovali si, ako vsetci spolu nasadaju za hmlisteho klzkeho rana na Severskom polostrove do svojej, rozumej vikingskej, lode. Pochopili, ze nie kazdu hodinu, kazdy den dokazu vsetci usilovne veslovat do ciela. Ze niekomu sa z roznych pricin nebude darit – pluzgiere na rukach, bolavy chrbat, po nejakom case doliehajuca beznadej – voda pred nimi, voda za nimi, a len ich lod a ciel – kde je ciel? Postupne deti si same sformulovali, ze ciel je – trenovat pevnu volu tym, ze budu zdolavat svoju lenivost. Sona im vysvetlila, ako funguje posilovanie svalov. Presvedcila ich, ze aj pevna vola sa da posilovat, majuc na pamati, ze ich musi naucit aj umeniu odpocivat, aby nevychovavala buducich workoholikov. A pomahala si hrdinami rozpravok, pribehov z biblie, filmov...
Material na trening sa nasiel kazdy den – urobit to, co treba robit, aby boli v pohode. Ci uz doma alebo v skole. A podla stavu nechute k povinnostiam ich vnutorny kompas vzdy spolahlivo navigoval, co a kedy treba robit.
V ich spolocnom slovniku sa objavili nove slovne spojenia, ktorym rozumeli jedine oni. Napriklad: tak toto je uz parada, teraz si, Zuzana, zabrala veslom a dala si naraz 10 metrov. Pamatas, ako si si v oktobri pripadala, ze veslujes sparatkami? A Patrik na to povedal: Pani profesorka, ale vy raz zaberiete, a mate pol hodinu pokoj. Sona sa zazubila a pripomenula im, ze ju uz nebezpecne dohanaju...
A potom prisla jedna z poslednych hodin literatury a skusanie z rozumneho celorocneho opakovania. Sona si s detmi sadla o polkruhu a zacala sa pytat. A pocula, ako deti dokazali synergicky teoriu spojit s pribehmi nezdolnych bojovnikov historie, biblie i fantasy filmov, pocula ich zanietene rozpravat o tom, preco treba robit to, co treba jednoducho robit. A mala husiu kozu a stiahnute hrdlo od dojatia. Zazila obrovsku milost – to, co detom mesiace hovorila a co s nimi zila, ony teraz prezentovali ako svoje osobne presvedcenie, ako svoje kredo: robia dobre veci., formuju svoj chatakter. Akoby v ozvene pocula Ocka – Dobra praca, dievca!
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQ8hsYzKID5ZTVDXQ3yV46rNacXiMnlwx8jEq-29e2E_5fkmsm4W-_Rrmy1PN8cjc1n6SCI-_jrjH_TuhAQtypprVW3MW7lmIKJtocmJLs724qrSkNoGK1Q70Svz7vLNxCuMq_rkyqv0fh/s1600/rtv_predna.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="320" width="214" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQ8hsYzKID5ZTVDXQ3yV46rNacXiMnlwx8jEq-29e2E_5fkmsm4W-_Rrmy1PN8cjc1n6SCI-_jrjH_TuhAQtypprVW3MW7lmIKJtocmJLs724qrSkNoGK1Q70Svz7vLNxCuMq_rkyqv0fh/s320/rtv_predna.jpg" /></a></div>
iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-90479639137685341812012-06-06T10:28:00.000-07:002012-06-06T10:35:37.336-07:00Život napriek mojej vôli"V ľudskom srdci je síce veľa zámerov, no rozhodnutie Hospodina pretrvá." Prísl 19:21
To, čo sa Boh rozhodne vykonať skrze Teba, mňa, našich milovaných, či tých nami menej obľúbených, tak to vykoná.
On je verným Bohom.
Aj keď sa vzpierame. Aj keď vzdorujeme. Aj keď predstierame, že neexistuje. Aj keď nevládzeme a vzdávame sa.
Kristen rozpráva svoj životný príbeh bolesti a uzdravenia, stratenia a nájdenia, starých a nových vecí,..píše s ozajstnou ľudskosťou o svete, ktorý žila, ktorý žije dnes...
V depresii, úzkosti, strachu si vybrala možnosť, ktorá sa jej v tej chvíli javila byť jediným riešením - samovraždu. Boh si aj túto chvíľu použil na to, aby sa jej priblížil. Dotkol sa jej, svojou rukou ju pritlačil ku koľajniciam, aby prežila a mala s Ním vzťah, po ktorom On bezhranične túžil.
Prihovára sa k čitateľom s citlivosťou ženy, ktorá si mnohým prešla, a nenásilným spôsobom ich pozýva k Bohu.
Ja osobne som túto knihu chytila do rúk dnes a dnes som ju aj prečítanú odložila. Je to príbeh, ktorý vie naplniť srdce Božím pokojom a vďačnosťou za to, že sme.
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjm4zA4A7n9cojro_eJ9ZwaLvJfN8jt0W7aSk3zp2jIzDpyemhi0jPGX9c2ON9WzKRL-ok-5akzSJclKLYUAXMIJHLrB_W3Zy6yDtC-OEPmqbrTynkY7n-RW7pgICLje5IXyv9dgdJvAPIj/s1600/zivot_napriek_mojej_voli_kumran.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="320" width="211" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjm4zA4A7n9cojro_eJ9ZwaLvJfN8jt0W7aSk3zp2jIzDpyemhi0jPGX9c2ON9WzKRL-ok-5akzSJclKLYUAXMIJHLrB_W3Zy6yDtC-OEPmqbrTynkY7n-RW7pgICLje5IXyv9dgdJvAPIj/s320/zivot_napriek_mojej_voli_kumran.jpg" /></a>iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-7160920708388218952012-06-05T13:32:00.000-07:002012-06-05T13:32:44.764-07:00mne blízky Boh.Mám milostivého Otca. Toho, ktorý sa skláňa, ktorý cíti, počúva, stará sa a mojká...Boha, ktorý koná. Ktorý sa prechádza v tých najtajnejších komnatách môjho srdca. Dokonale spoznal každú túžbu ukrývajúcu sa za hranicami mňa samej - veď sám ju do mňa vložil.
Pravdupovediac jediný dôvod, prečo má toľkú trpezlivosť pri mojom prechádzaní sa z pravdy do pravdy, z jednej strany na druhú, v mojom hľadaní, strácaní sa a nachádzaní sa je, že mu na mne záleží - a vôbec nie na tom, aby som našla, čo som hľadám.. On má oveľa jednoduchší spôsob - ísť priamo k Nemu, cez Neho, s Ním.. žiadne bočné cestičky, On je tou cestou.
Stále viac a viac objavujem, že je taký Jednoduchý ako ja Sama - túži byť pochopený, nájdený, konkrétny vo vzťahu ku mne, aby mohlo dojsť k intimite, osobnému stretnutiu, bližšej blízkosti, hlbšej láske do akej ma On sám pozval. Že je Bohom žiarlivým a to všetko sa muselo stať, lebo ma chcel mať len pre seba. Aby som nežila v okovách vlastných sľubov a nádejí o tom, že sa to celé môže zmeniť..chcel mi ich strhnúť, aby som pochopila, že zmena je možná jedine skrze Neho.
Objavila som zázrak milovania, lásky, ktorá za mňa zomrela, aby som ja mohla žiť. Chcem ju dávať ďalej skrze pohladenie, objatie, pohľad, slová, dotyky...aby každý vedel, že výnimočnosť nie je o druhých - je o mne, skrýva sa vo mne..skrýva sa v nás, vo vás. On nie je všeobecným Bohom, ale Boh je Bohom konkrétnym – zaujíma sa práve o Teba, tak ako sa zaujíma priamo o mňa.
Nielenže prináša odpustenie a oslobodenie. Je tým, ktorý uzdravuje do krajnosti. Tam, kde nik iný nedosiahol, On preniká svojím pokojom, láskou a milosrdenstvom.
Ž 103iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-28146177862895906282012-05-29T04:18:00.000-07:002012-05-29T04:18:26.665-07:00Vykúpená láskaByť vykúpená. Zachránená tým, kto za mňa zaplatil toľko, že už nikdy nikto nebude pýtať ani cent za doplatenie dlžoby.
Som Vykúpená, zachránená zo všetkého smradu, úzkosti, bolesti, špiny, paniky. Zachránená pred sebou, pred mojím dovykúpením. Mať opäť čistú porcelánovú dušu, na ktorú si už takmer nepamätám. Tak zriedkavé záblesky hlbokého pokoja, až sa zdajú byť pokušením.
Som presvedčená, že mnohí (všetci?!) sme ako Anjela. Lebo nám neodovzdali starostlivú lásku. Takou bola Anjela zachránená. Nezištnou, bezpodmienečnou. Ale keď bola z hlbokej nevôle vyzdvihnutá do ozónu vysokohorskej čistoty, detoxikácia jej zraneného a oklamaného srdca netrvala ani deň, ani rok. Napriek všemožnej starostlivej záchrannej siete okolia.
Ona musela povypľúvať jedovaté hlieny z pľúc. A nie je pravda, že nebolo inej cesty - veď mohla ďalej cúvať a padať a padať...
Nech Ťa neodradí prvých slakobôľných 30strán. Posledná veta prológu totiž odpaľuje ságu oslobodenia duše.
Keď ma čakalo posledných 50strán - bolo mi ľúto, že už len posledných 50 strán! Nie kvôli príbehu, ale kvôli okamihom, kedy som musela knihu položiť na kolená a nasávať náhlu živú prítomnosť Lásky, ktorá prúdi zo strán Vykúpenej lásky.
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1_MkJ6F1z19oP9FlHeilCLQHmE5Wju_aZd4xvQ6xTPuD_QrjyuRxKlg5e00wqYF87Q8pCV5BwFyb51SGLa35cuTnKnMv7vrzd1pQzx6-0MIpbk_-X_D6q9SfnEiRR3hx26QbK4-v9tbGl/s1600/predna.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="320" width="210" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1_MkJ6F1z19oP9FlHeilCLQHmE5Wju_aZd4xvQ6xTPuD_QrjyuRxKlg5e00wqYF87Q8pCV5BwFyb51SGLa35cuTnKnMv7vrzd1pQzx6-0MIpbk_-X_D6q9SfnEiRR3hx26QbK4-v9tbGl/s320/predna.jpg" /></a></div>iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-22448871870468464622012-04-26T02:44:00.000-07:002012-04-26T02:44:30.513-07:00nePlanovane<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi53newzOxdVtjgD7-hfz7QIlqF7fiPHy-OxrbL1xTz0eetvELpvS_RN5XaFyeReAXw8sOleJlIMXim5Pr7vf2_DG2ERYFf-QNhuy1GMlaDecy83p7qgubCzE7Fhp0zoS5PNS7kcqKIjF5u/s1600/neplanovane_predna.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="320" width="210" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi53newzOxdVtjgD7-hfz7QIlqF7fiPHy-OxrbL1xTz0eetvELpvS_RN5XaFyeReAXw8sOleJlIMXim5Pr7vf2_DG2ERYFf-QNhuy1GMlaDecy83p7qgubCzE7Fhp0zoS5PNS7kcqKIjF5u/s320/neplanovane_predna.jpg" /></a></div>
Abby Johnsonova – nePPLANOVANE
Tak ako pre autorku nebolo lahke uprimne pisat o etape svojho zivota [ako to v uvode priznava],
ktora ju zrazila na kolena, aj pre mna nie vzdy bolo lahke pokracovat v citani jej osobneho svedectva
do momentu dramatickeho zvratu.
A cenim si, ze pravdiva realita pokracovala aj v opisovani zivota po jej obrateni – veru, nebolo ziadne
euforicke Halelujaaah.Trne jedu zlych rozhodnuti bolo treba vytiahnut, rany liecit...
Scenar ignorovania mojho – tvojho - nasho svedomia je technicky totozny s jej vtedajsou pstrosou
politikou v duchu hesla ctrl-C=ctrl-V. Znova si uvedomujem, ake je to jednoduche – bud poviem
ANO, alebo poviem NIE. Bud suhlasim, alebo odmietnem. A zrazu, v okamihu rozhodnutia, sa tieto
dve paralely na momentalnej startovacej ciare rozletia kazda po svojej notorickej drahe. A my
tusime, vieme, opat sa presviedcame, co nas na nich caka.
Abby si nepotrebuje sypat popol na hlavu v 1. Casti knihy a chvalit sa, samospravodlivo, v druhej
casti. Ako skryty spodny prud som vnimala myslienku: cely cast tu, na Zemi, sa rozhodujeme, ako
odpovieme na akukolvek sancu: ANO alebo NIE. Nerata sa vyhovorka, ze ponuky sa spravaju ako
chameleony v cirkuse. Ved aj Abby si prezila osobne zneuzitie nadsenia mladej vzsokoskoleskej
studentky pomahat nudznym zenam na to, aby zrabala manipulatorom peniaze.
Citajuc jej knihu som si naliehavo uvedomovala – ak necham nie-dobru akykolvek priestorik
[nedoriesim, nechce sa mi...], aj ono bude niest ovocisko.
A tak by som knihu prirovnala k nutnej dennej davke vitaminov a mineralov pre ducha, ktora sa
najradsej skryva v zeleri, cibuli a spenate.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-87747507781178468702012-03-06T12:06:00.002-08:002012-03-06T12:24:24.575-08:00Mamina, ocino, požehnáš ma?<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1__jUxkiHVlbxfdNgrq8dWjoPigsEfFfVeUW8mlwTyCQvYNz3yztPJrIGQDVk4ZRaS8h9mtgt5_4IDX2YG1vXfqN6lOcTpUcvR6IvSYKye-MRxiQmFhJ6IuomZQDmo-OHFiATTR3fAUtW/s1600/obalka_lozano_RGBsml.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 320px; height: 246px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1__jUxkiHVlbxfdNgrq8dWjoPigsEfFfVeUW8mlwTyCQvYNz3yztPJrIGQDVk4ZRaS8h9mtgt5_4IDX2YG1vXfqN6lOcTpUcvR6IvSYKye-MRxiQmFhJ6IuomZQDmo-OHFiATTR3fAUtW/s320/obalka_lozano_RGBsml.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5716878336961204866" /></a><br /><br /><br />Táto kniha ma dojala. Neal Lozano vo svojej 32stranovej knižke cez rozprávanie otca svojej dcérke vysvetľuje princíp a význam požehnania pre náš život a aké je veľmi dôležité žehnať naším deťom už od útleho detstva. Veľmi odporúčam.<br />Celé sa to začalo obyčajným kýchnutím dievčatka a ockovou odpoveďou naň: "Na zdravie". Knižka bola v origináli napísaná po anglicky a pre mňa osobne bolo jednoduchšie si to celé premietnuť práve na základe anglického "Bless you", čo v preklade znamená "Žehnám Ti".<br />Otecko potom svojej dcérke rozpráva príbeh z Ježišovho detstva, ktorý sa svojej mamy Márii pýta na príbeh svojho narodenia. Je tam vyrozprávaná radosť z požehnania, ktoré sa Ježišovi dostáva už len pri samotnom počúvaní a trávení času so svojou mamou.<br />Je dôležité žehnať svojim deťom, aby boli zdravé keď sa narodia, aby sa chceli narodiť, aby vedeli, že sú vynimočné, aby mali priateľov už v škôlke, aby boli prijímané...aby mohli jedného dňa žať to všetko požehnanie, ktoré sme im skrze naše modlitby do života zasiali.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-73780963954156819882011-07-26T08:09:00.000-07:002011-07-26T08:17:43.896-07:00Netušený anjelMalá knižka s veľkým príbehom. <br />Dale Rogersová, ktorá je autorkou knihy, sa rozhodla čitateľom rozhodla priblížiť veľkým posolstvom krátky život jej dcérky Robin. <br /><br />Robin sa narodila s Downovým syndrómom. Pred rodičmi sa predostrelo veľké rozhodnutie, ktoré im vnucovali najmä lekári - aby si dieťa nenechali. Dale a Roy sa napriek odporúčaniu doktorov rozhodli si Robin nechať a prijať ju ako dar Lásky z Lásky od svojho Boha.<br /><br />A práve o tom je kniha. Robin síce žila so svojimi rodičmi dva a pol roka, ale stihla vykonať veľké skutky. <br />Kniha je napísaná tak, akoby ju sama Robin vyrozprávala. A tak možno povedať, že je napísaná veľmi jednoduchým spôsobom, ale je písaná srdcom a to ju robí výnimočnou. <br /><br />Kniha zmenila pohľad mnohých ľudí na to, ako sa pozerať a ako sa starať o deti s Downovým syndrómom. Poukazuje na to, že tie deti nie sú vyvrheľmi spoločnosti - ale sú to netušený anjeli, ktorí prichádzajú, aby nám priniesla radosť a farebnosť do nášho sveta.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-56065636104286794262011-06-14T01:44:00.001-07:002011-06-14T01:51:57.733-07:00Biblia pre drobčekovBiblia pre drobčekov - neznamená, že je Bibliou len pre deti, hoci je určená pre deti do troch rokov. Biblia pre drobčekov je kniha určená pre všetkých - malých i veľkých. <br /><br />Je veľmi jednoduchá na porozumenie pre deti. Každá postava vystupujúca v tejto Biblii deťom predstavuje jej vlastný príbeh. "Ahoj ja som Adam" - každá jedna osoba týmto spôsobom začína svoj príbeh. <br /><br />Textu je v Biblii naozaj málo, ale myslím, že to vôbec nevadí. Krásne opisuje hlavné myšlienky a príbehy Biblie. Milo vyzerajúce obrázky upútajú detskú pozornosť - a to najmä tých najmenších detí. Ak sa k tomu pridá skvelý čitateľ, ktorý bude živo pre svoje dieťa dané príbehy čítať, myslím si, že pre dieťa nebude vôbec ťažké "vstúpiť do deja". <br /><br />Knihu som ukázala i čítala svojim dvom neterkám (1,5ročnej a 4ročnej) a obom sa páčila. Preto ak rozmýšľate nad Bibliou, s ktorou je ľahké začať deťom zobraziť náš svet očami Božích ľudí ako Adam, Abrahám, Mojžiš, Ježiš...tak je to skvelá kniha :)iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-42658598146136868742011-05-24T04:35:00.001-07:002011-05-24T04:37:06.454-07:003:16Max Lucado: 3: 16 - súradnice nádeje.<br /><br />sú dni, keď čakám na Jeho slová. <br />Som tak rozbitá, tak slabá a ubolená, a tak sa mi v tom najdôležitejšom nedarí - že dvíham ruky a vzdávam sa. Často totiž zabúdam, ze tie ruky nad hlavou majú byť už na začiatku. OK, Ocko, dávam Ti to, ja na to nemám...a On konečne môže začať konať, prestala som sa Mu pliesť do cesty. A On je gentleman...<br />Hovorí mi: Kľud, pokoj, pohoda, to nerieš, ja to zariadim, nechaj to na mňa. Ale poď ku mne, si celá zamotaná v pavučine strachu...<br />Súhlasím.<br />Tak toto som v súradniciach nádeje 3:16 našla - pekne, pomaličky, slovo za slovom. . súradnice sú tú totiž na to, aby sme sa nestratili, a ak sa aj prihodí - aby sme našli cestu von:-)<br /><br />Max mi pripomenul, ze Nebeský Ocko čaká, či od Neho prijmem ponuku - už mi pripravil miesto...<br />Aj keď nech robím, čo robím, v rámci účtovníctva "Má dať - dal" neexistuje, aby som si to zaslúžila, vyslúžila Jeho lásku. Ja ju už mám. Oddávna. A keďže ju nemôžem získať, nemôžem ju ani stratiť. Akurát... môžem odporovať. A zasa je za tým strach...<br />Ešteže je Ocko Všemocný. Ak povedal: "...ktokoľvek...", znamená to aj kdekoľvek, kedykoľvek, akýkoľvek... a tak sa nechávam Nim objať.Verím Mu... Je to také jednoduché... Fakt? Žiadna makačka, výkony, drina, pot??? Nie. žiadne "vymoženosti" na zrútenie dnešných čias. <br /><br /><br />Max rečou a jazykom dnešných čias vysvetľuje, akým zlatým teľatám sa klanievame, jasne diagnostikuje náš strach. Razantne pripomína, ze len Ježiš je cesta. Nik iný. Odmieta ošúchanú frázu, že všetky cesty vedú do Ríma - skúste to na checkine tvrdiť :-D<br />Ja osobne milujem Maxov jazykový štýl - presne vie, kedy zľahčiť, kedy prísne zachovať pôvodné slová Písma...<br />Starý Niky je ctihodný Nikodém, a keď "v jednej chvíli pastier hlboko spal a ďalej si pretieral oči a zízal do tváre mimozemšťana", t.j. anjela - v prvom momente mi napadlo, ze mimozemšťana E.T. - a to som sa nahlas chechtala sama na sebe.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-23976112118709028922011-04-24T10:30:00.000-07:002011-04-25T10:01:55.030-07:00Charlie a ja.Videli ste film "Marley a ja"? Ak nie, tak ho odporúčam. Film končí týmito vetami: "Pes nepotrebuje rýchle autá, veľké domy či značkové oblečenie. Mokrá palička mu bohato postačí. Psovi je jedno či ste bohatý alebo chudobný, múdry alebo hlúpy, pekný alebo škaredý. Dajte mu svoje srdce a on vám dá to jeho. O koľkých ľuďoch toto môžete povedať? Koľko ľudí dokáže, aby ste sa cítili vzácny, mladý a mimoriadny? Koľko ľudí dokáže, aby ste sa cítili výnimočný?" <br /><br />Charlie nie je len ďalší obyčajný pes. Má 9 rokov, čo je na ľudské vraj 63. Akurát dnes som mu hovorila, že už sa tesím na ten čas, keď budem mať 63 a budú ma nosiť dole po schodoch :) <br /><br />Spí 16 a viac hodín denne. Myslím, že zmyslom jeho života som ja. Neviem, či mu niekedy, čo i len na chvíľu napadlo to, že to nie ja som ho stvorila, že to nie ja som jeho mama, že je veľa ľudí navôkol, ktorí ho majú tiež radi. Neviem, mám pocit, že dýcha len kvôli mne :) vidieť mu to na očiach.<br /><br />Ten film ma veľmi zaujal, hlavne tá myšlienka na konci. Charlie ma často zaujal tým, že nikdy nehľadel na to, ako vyzerám, čo mám na sebe, či sa mi niečo k sebe hodí. Už od malička mi hľadí priamo do očí, podľa nich vlastne vždy viem ako sa citím a ako sa môže správať. <br /><br />Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-68177918997177097852011-04-22T11:32:00.000-07:002011-04-22T12:06:56.217-07:00KÝM SI (?) Keď sa nik nepozerá ???<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/-Wrxw6TThqmI/TbHRyWrniGI/AAAAAAAAECo/PfzusoIPrWA/s1600/kym-si-ked-sa-nik-nepozera.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 204px; height: 320px;" src="http://4.bp.blogspot.com/-Wrxw6TThqmI/TbHRyWrniGI/AAAAAAAAECo/PfzusoIPrWA/s320/kym-si-ked-sa-nik-nepozera.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5598486474810427490" /></a><br />Kniha od Billa Hybelsa o tom ako byť sám sebou a nepristupovať na kompromisy počas svojho života na tejto zemi. <br /><br />Jedenásť kapitól o tom ako vybudovať a preformovať svoj ľudský charakter na Boží. Kniha je pisána jednoducho a preto nie je potrebné, aby čitateľ bol kresťanom. A tak možno povedať, že knihu môže čítať každý človek, ktorý chce byť aspoň o kúsok lepším voči sebe samému a voči druhým naokolo.<br /><br />O tom ako najlepšie vybudovať svoj charakter hovorí autor skrze päť hlavných tém. Hovorí o odvahe, kedy sa postavíme strachu a robíme veci, ktoré sa majú robiť. O disciplíne v našom duchovnom, fyzickom a aj emocionálnom živote. O vízie, ktorá nám dáva náhľad do budúcnosti a tlačí nas vpred. O vytrvalosti a o tom, že sa nemáme vzdávať. <br /><br />Veľmi do hĺbky opisuje aj samotnú lásku. O tom ako milovať Boha, seba samého a svojich blížnych. Ako milovať nežne, obetavo, radikálne a zároveň prísno. <br /><br />Myslím, že každý, kto prečíta túto knižku a rozhodne sa ju aspoň trošku aplikovať do svojho života, začne svojím novým životom meniť svet...iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-75797071578846019202011-04-09T23:44:00.000-07:002011-04-10T03:46:12.504-07:00Nechaj lásku, aby Ťa viedla...http://www.youtube.com/watch?v=7Pq6uPTAuhA&feature=player_embedded#at=167<br /><br /><br /><br />Malé dievčatko odplavené <br />na miesto, ktoré nepozná<br />Nemá viac rodinu, nemá viac domov, <br />je celkom sama.<br /><br />Jej mama stále plače, <br />prosí: "Pomôžte mi nájsť moje dieťa<br />Oh, prosím videli ste moje dieťa? <br />Má šesť mesiacov." <br /><br />Ale svet sa stále točí<br />Ich životy sú zničené na zemi<br />A tí, ktorí stratili musia pokračovať<br />Aj keď sa zdá, že nádej sa vytratila.<br /><br />Milión tvárí, milión sĺz<br />Milión hlasov plačúcich: "Počujete nás?" <br />Ak by si mohol dať lásku, ktorá by zmenila život<br />Ak by si mohol dať nádej alebo obetu<br />Kto bude milovať jedného z milióna? <br /><br />Otcov zúfalý boj<br />zachrániť svoje deti a ženu<br />A ako sa ho držali, <br />on plakal: "Nenechám vás odísť!" <br /><br />Ale vody povstali, <br />Musela si vybrať, či chce žiť alebo zomrieť<br />A on videl odpoveď v jej očiach<br />musel ju nechať odísť. <br /><br />A tak v ich tme, v ich bolesti<br />Buď tým, ktorý zapáli plameň.<br />Rozpáľ odvahu veriť, <br />že oni všetci opäť povstanú. <br /><br />Milión tvárí, milión sĺz<br />Milión hlasov plačúcich: "Počujete nás?" <br />Ak by si mohol dať lásku, ktorá by zmenila život<br />Ak by si mohol dať nádej alebo obetu<br />Kto bude milovať jedného z milióna? <br /><br />Otvor svoje srdce, <br />nestoj bokom.<br />Nech Ťa láska povedie <br />odpovie na ich plač. <br /><br />Milión tvárí, milión sĺz<br />Milión hlasov plačúcich: "Počujete nás?" <br />Ak by si mohol dať lásku, ktorá by zmenila život<br />Ak by si mohol dať nádej alebo obetu<br />Kto bude milovať jedného z milióna?iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-29070231140306755612011-04-09T12:26:00.001-07:002011-04-09T12:26:34.627-07:00..zázraky..Opustiť to miesto, kde sa cítiš takmer už ako doma a posunúť sa opäť o čosi bližšie k niečomu nepoznanému, vie byť pre mňa vždy ťažké. Prichádzať na nové miesto, kde si presne taký istý čudák pre ostatných ako oni pre Teba. A očakávanie na to, čo sa bude diať ďalej narastá každým dňom. <br /><br />Verím, že Boh sa o mňa skutočne stará. Verím v to najmä vo chvíľach, keď sa z čudákov stávajú anjeli a niečo sa skutočne začína diať. Ja to niečo nazývam zázrakmi. Prečo? Lebo na začiatku to bolo také ako povedal Denver v tej knihe, čo som čítala minulý týždeň: „Trápil som sa, že sa od nich líšim tak, že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám ustanovil Boh."<br /><br />Každým dňom zisťujem viac a viac, že s každým okoloidúcim človekom sa nakoniec Tvoje srdce stretne na spoločnej ceste...a tak sa stretlo aj to moje s tými ich. <br />S anjelmi bez krídel, ktorí sú ochotní plávať až na samotné dno len aby Ťa vytiahli. Tí, ktorí Ťa nepoznajú a predsa sa Ťa rozhodli milovať. Povzbudzujú do vecí, ktorých sa sami obávajú a zrazu sa cez ne spoločne dostávate. A tak sa to deje. Tie zázraky. Lebo zažívaš chvíle, kedy si prijatý, taký aký si. Chvíle, kedy si dojatý z ich starostlivosti a lásky a kedy sa skutočne tešíš z toho, že si. <br /><br />A tých chvíľ je omnoho viac...ale som vďačná za každú jednu... a ďakujem i Vám, ktorí ste sa v tomto texte našli. Naozaj a veľmi.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-56298420393346241692011-04-06T03:49:00.000-07:002011-04-06T04:26:47.677-07:00ROVNAKO INÝ AKO JA<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://2.bp.blogspot.com/-sQylIqFZvCg/TZxN8J5n8PI/AAAAAAAAECg/fG_xqr_Zvmc/s1600/rovnako-iny-ako-ja.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 213px; height: 320px;" src="http://2.bp.blogspot.com/-sQylIqFZvCg/TZxN8J5n8PI/AAAAAAAAECg/fG_xqr_Zvmc/s320/rovnako-iny-ako-ja.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5592430533132415218" /></a><br />Kapitola za kapitolou sú akoby striedajúce sa dva životy. Kráčajúce životy, ktoré sa na ich ceste spoja a pokračujú spoločným smerom - smerom viery v Boha a priateľstva. Ron Hall a Denver Moore - hlavní hrdinovia tejto knihy sú aj jej autormi. Muži pochádzajúci z odlišných prostredí sa jedného dňa stretli, lebo to tak Boh chcel. <br /><br />Na jednej strane je Denver Moore - je černochom, ktorý kvôli svojej dosiaľ nerozpovedanej minulosti je bezdomovec, žije na ulici a robí všetko preto, aby ľudia nechceli prísť do jeho blízkosti. Na druhej strane - Ron Hall je teraz už oddaným manželom, milujúcim otcom a človekom, ktorý bežne pracuje s niekoľko cifernými číslami. Spojkou medzi nimi sa stala Debbie, Ronova manželka. Verí, že Boh si praje, aby sa jej manžel, ktorý si drží odstup od bezdomovcov, spriatelil s Denverom. Verí, že ho videla vo sne a že Boh o ňom hovorí, že je tým <span style="font-style:italic;">chudobným múdrym mužom, ktorý svojou múdrosťou zachráni mesto<br /></span>... slová pochádzajúce z úst Šalamúna napísané v Biblii. <br /><br />Daný príbeh je o tom, ako sa dvaja muži spoločne učia kráčať po vode. Učia sa veriť Bohu, že to, čo stvoril bolo dobré a tak ho nemožno obviňovať z toho, že prichádzajú aj veci zlé. Učia sa odpúšťať a lúčiť sa s ľuďmi, ktorých raz aj tak stretnú v nebi.<br /><br />"<span style="font-style:italic;">..potom, ako som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak, že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každýn je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám ustanovil Boh.</span>" <br /><br />http://www.youtube.com/watch?v=DY_p7tU7sIY - video o danej knihe :) Naozaj ju odporúčam... určite sa ňou mení kúsok každého jedného z nás.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-73172784949455167142011-03-19T11:46:00.000-07:002011-03-19T12:40:26.013-07:00Boh je naozaj dobrý...Moje dieťa, <br /><br />Všetko čo chcem je Tvoje srdce. Nič pre mňa nie je vzácnejšie.<br />Všetko čo chcem je Tvoje srdce. Nie Tvoje skutky alebo činy, nie Tvoje dary alebo obety - iba Tvoje srdce. <br />Nie je nič, čo by si mi mohla dať, čo by mi bolo vzácnejšie. <br />Nie je nič, čo by si mi mohla dať, čo by mi bolo vzácnejšie. <br />Všetko čo chcem je Tvoje srdce. <br /><br />Nie je nič, čo by si mi mohla dať a ja by som to nemal - pamätaj si, že mi patrí celý svet a všetko v ňom - stvoril som to všetko. Nie je nič, čo by si mohla dať a čo by mi nepatrilo. <br />OKREM Tvojho srdca.<br />Utvoril som Tvoje srdce a všetko v ňom. Ale keď som Ti ho dal - vzdal som sa práv naň. Je Tvoje a nie moje. Ale ak sa Ty, z Tvojej slobodnej vôle rozhodneš dať mi ho späť - bude to pre mňa vzácnejšie ako čokoľvek iné. <br /><br />Nie je nič čo by si mohla pre mňa urobiť, čo by ma potešilo - pamätaj som Všemocný. Nepotrebujem, aby si pre mňa niečo robila. Ale nemôžem vziať Tvoje srdce a ani to nechcem. Ale ak mi ho dáš - bude to vzácnejšie ako čokoľvek iné. <br />To ma spraví štastným, rozospieva ma to, roztancuje, rozusmieva... a moja radosť, moja radosť zatrasie celou zemou, rieky budú rýchlo prúdiť a obloha priam horieť. Moje šťastie urobí púšť prekvitať a ľadovce topiť sa.<br />A to iba preto, že si sa rozhodla dať mi svoje srdce.<br /><br />Pozri, všetko, čo chcem je Tvoje srdce. Nemusíš skúšať, nemusíš nič dosahovať, nemusíš sa mi líškať, nemusíš vyhrávať - nemusíš robiť vôbec nič. Všetko je spravené. Skončené. Je dokonané.<br /><br />Všetko čo chcem je Tvoje srdce. Tvoje celé srdce, nie iba tie čisté a pekné kúsky z neho. Ale celé. Ja viem, čo v ňom skrývaš. Viem o veciach, o ktorých nechceš aby niekto vedel. Poznám Tvoju hanbu a vinu. Viem, čo si urobila. <br />Ale pozri, tiež viem prečo si uzavrela svoje srdce. Viem, prečo si zabila niektoré jeho kúsky. Viem cez čo si išla a cez čo kráčaš. Viem moje dieťa, ja to viem. Viem, ako Ťa zraňujú. Poznám každú Tvoju bolesť, každú slzu, každý strach. Ja viem, že si si myslela že by bolo lepšie už nikdy viac necítiť, ja viem, že preto si si zamkla svoje srdce, aby si nebola znovu zranená. <br />Ale pozri, tá zničená časť Tvojho srdca - je to tam čierne, studené a chladné. Ale na tom nezáleží dieťa moje. Ja Ti rozumiem. Ja chápem. A stále ho chcem. Stále si myslím, že je vzácne. Ty si vzácna. <br /><br />A ak mi dáš celé svoje srdce - so všetkou tou špinou a bolesťou, vinou a hanbou - spravím ho novým.<br />Vdýchnem do neho život. Urobím ho znovu bijúcim. Dám mu život z môjho života a krv z mojej krvi. Spojím ho s mojím vlastným srdcom a budú jedno; a môj život, môj duch bude prúdiť v Tvojom srdci, v Tvojich žilách. A nikdy Ťa nenechám. Nikdy. Budeš mojou. A ja budem Tvojím.<br /><br />A tak, myslíš si, že by si mi chcela dať svoje srdce? Celé Tvoje srdce? Utvoril som Tvoje srdce a bolo krásne a dokonalé. Vložil som doňho krásne veci - ale svet Ti ich ukradol. Necháš ma, aby som Ti ich vrátil? <br />Bolí to moje srdce vidieť ako stále v sebe nosíš to zranené, chladné srdce. Dovolíš mi, aby som Ti doňho vdýchol život? <br />Pozri, všetko čo chcem je Tvoje srdce; celé Tvoje srdce. Dovoľ mi vziať tú bolesť. Dovoľ mi vziať tú horkosť. Dovoľ mi zmyť tú vinu a hanbu. Dovoľ mi milovať Ťa, držať Ťa, upokojiť Ťa, mojkať si Ťa, priniesť Ti smiech, priniesť Ti život, byť Ti Otcom..<br /><br />Milujem Ťa, dcérka moja...takú, aká si...iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-45317506714527247992011-02-24T00:27:00.000-08:002011-02-24T00:38:57.768-08:00Napísané v roku 2006 :)Striedajúca sa čierna s bielou. Čierna, biela, čierna,... A on len stále dookola hľadel na čiernobiele prázdno v jeho doterajšom živote. <br /><br />Hľadel na zapadajúce slnko bez toho, aby cítil slnečné lúče na tvári...<br />Hľadel na padajúce dažďové kvapky dopadajúce na zem a prekážalo mu blato, ktoré po nich zostávalo...<br />Hľadel na pokrčené, vysušené lístie, nechápajúc jeho existenciu...<br />Hľadel na stromy prehýbajúce sa pod ťarchou vetra...<br /><br />Kto by len tušil, že to bude dnes. Kto by si bol, čo i len pomyslel, že príde dnes. Že dnes to už nebude ten neprestávateľný dážď ani páliace slnko, ale už to bude to všetko dokopy. Všetko sa to poprepletalo nitkami času až z toho vznikla dúha.<br /><br />Stačilo, aby prišiel jeden človek. Jeden človek s dúhovými farbičkami a vymaľoval čiernobiele prázdno v nevyfarbenej omaľovanke z detstva. <br /><br />Potom sa to všetko začalo meniť. Zmenil sa svet, zmenil sa človek samotný. <br /><br />Hľadel na zafarbičkovaný svet dosiaľ nepoznaného zázračna.<br />Hľadel na zapadajúce slnko a smial sa, keď ho jeho lúče šteklili na pehách...<br />Hľadel na dážď a tancoval medzi jeho kvapkami...<br />Hľadel na kopy napadaného lístia a skákal do nich...<br />Hľadel na stromy a páčil sa mu šum pestrofarebných listov v ich korunách..<br /><br />Nemal ani len tušenie, že môže niečo tak nepopísateľne krásne ako to, čo práve prežíval, existovať. Prežil a prerozprával s ním obrovské množstvo hodín. <br /><br />Naučil sa od neho mnoho vecí. Naučil sa, že čas je to posledné na čo treba hľadieť.<br />Naučil sa nemať strach z niečoho, čo bolo už dávno zabudnuté.<br />Naučil sa žiť pre práve terazm, zabúdajúc na minulosť a nemysliac na budúcnosť.<br />Naučil sa byť milovaný a milovať.<br /><br />PREČO?! <br /><br />Lebo to tak Boh chcel... :)iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-23973571033745972262011-02-23T23:16:00.001-08:002011-02-24T00:26:54.144-08:00Je čas sa vážne porozprávaťPresne. Je čas sa vážne porozprávať o tom všetkom. <br /><br />Keď som prvýkrát odchádzala z Dánska, tak som dostala list od osoby, ktorá ma tam rok sprevádzala. Vždy ma to zahreje v srdci (ako sa hovorí), keď daný list čítam. Mám ho založený v Biblii: <span style="font-style:italic;">"Bolo nádherné naučiť sa spoznávať Ťa,...celým srdcom sa odovzdávaš veciam, do ktorých sa pustíš...videla som ako si zanechala svoje srdce sirotám a mladým ľuďom v Nigérii..."</span><br />Tento list bol od Solfrid. Dodal mi veľa odvahy a pochopila som, že som bola z jej strany naozaj milovaná a jej na mne veľmi záležalo. <br /><br />Druhý rok som si svojho coacha vybrala sama. Bol ním Simon. Tiež mi po ňom ostal list a kopec spomienok z našich spoločných stretnutí:<span style="font-style:italic;"> "Prišla si ako zlomená žena so zlými zážitkami v batožine. Ale veľa sa od vtedy zmenilo. Zmenila si sa, lebo si zobrala vážne veľa výziev a úloh a čelila im. Pevné základy boli postavené pre prichádzajúcu budúcnosť Nenechaj, aby minulosť zväzovala Tvoju budúcnosť, ale nechaj budúcnosť aby formovala Tvoje myšlienky a skúsenosti minulosti - a stanú sa požehnaním...život nezávisí na tom, ako sa začal, ale ako skončí...kde je vôľa, je vždy aj spôsobom ako robiť veci...čo seješ, to budeš žať.." </span><br /><br />Samozrejme, že to boli iba úryvky z daných listov. Je toho oveľa viac. <br /><br />Prečo som teda nimi začala?! <br />Chcem napísať jeden taký list práve Tebe: <br /><span style="font-style:italic;"><br />"Skutočne mi na Tebe záleží - na Tvojich túžbach, snoch, nesplnených tajných prianiach. Milujem ľudí, ktorí majú odvahu snívať a uskutočňovať svoje sny. Páči sa mi Tvoja vysnívaná cesta okolo sveta, kedy spoznáš tisíce ľudí, príbehov, životov, svetov, kultúr a krajín. Aj to, že máš vysnívaného partnera, že už teraz poznáš mená svojich detí. Nik nemá právo Ti to brať. Hoci je toľko tých, ktorí Ti to berú.<br /><br />Hnevám sa na svet a na každého, kto zobral, čo i len kúsok radosti z Tvojho vnútra, kto ukradol úsmev z Tvojej tváre a dodnes odmieta vrátiť ho späť. Ale odpúšťam im, lebo predpokladám, že prežili to isté. <br />Vieš, v skutočnosti nikto nikdy nedostal právo Ti povedať, že nemáš právo byť šťastná, alebo, že Ti je súdené sa trápiť. Boli to hlúpe reči, ktoré boli zasiaté do Tvojho vnútra tak hlboko, že si im uverila. <br /><br />Chcem, aby si verila niečomu novému, inému. Nie preto, že Ti to píšem práve ja, ale preto, že to je skutočné. Bola si stvorená pre Radosť. Bola si stvorená zo skutočnej nefalšovanej Lásky a jediný celoživotný údel Tvojho života, s ktorým sa musíš "zmieriť" je ten, že SI MILOVANÁ. Bez ohľadu na to, či si niečo také zaslúžiš, praješ,.. SI MILOVANÁ. Nie preto, čo si kedy spravila, alebo čo kedy spravíš, ale PRETO KÝM SI - SI MILOVANÁ. Boh sa o Teba zaujíma - a nezáleží na tom, ako veľmi sa Ty zaujímaš o svojho Boha. On Dal svojho Jediného Syna práve kvôli Tebe, lebo Ťa miluje a bude Ťa milovať aj keď sa Mu rozhodneš nikdy nič nedať<br /><br />Bola si stvorená, aby si bola Milovaná svojím Bohom..." </span><br /><br />Na budúce budem pokračovať. :)iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-73439670352708007712011-02-20T13:20:00.000-08:002011-02-20T13:22:05.201-08:00AFRIKANiekedy je čas vrátiť sa späť na to miesto, kde ostalo kúsok Tvojho srdca. Kde si kúsok z neho zanechal a sľúbil si si, že sa poň jedného dňa vrátiš. <br /><br />A tak sa tomu stalo i dnes. A tak sa tomu deje tisíce krát, stále odznovu. Niekedy mám pocit, že sa tam na chvíľu opäť objavím. Akoby som v malých zábleskoch prinášala život svojim vlastným spomienkam. Áno, také je to.<br /><br />Hľadím do svojich denníkov z tých časov, keď som tam bola. To je taký stály dôkaz môjho vtedajšieho prežívania - toho, aké to tam bolo. Samozrejme, čas som zastavila aj na obrázkoch a fotiek mám skutočne mnoho. Potom mám aj mnoho videí, do ktorých vždy túžim aspoň na chvíľu vstúpiť. No nedá sa to. Keby sa to dalo, tak by som možno bola viac prítomná tam ako tu.<br /><br />Myslím, že je jasné, že tým miestom je Afrika.<br /><br />Niekedy si predstavujem, že počujem ranné modlitby moslimov. Nie preto, že by mi v mojej krajine chýbali moslimovia. Ale preto, že som ich počula deň čo deň, každé ráno, poobedie, či večer. Nie vždy bolo príjemné sa s nimi budiť o piatej ráno, ale aj tak to malo svoje skryté čaro. Veď to bola Afrika.<br /><br />Niekedy keď zavriem oči, tak sa tam na chvíľu objavím. Cítim tú vôňu, ktorá tam bola. Všade naokolo páli slnko, ktoré je naozaj neznesiteľné, ale my ho milujeme. Prechádzame sa bosé po tých horúcich zaprášených cestách a prihovárame sa k ľuďom, ktorí na nás na uliciach doslova “zízajú”, nikdy nevideli bielu pokožku. Čudujú sa, že tak bohatí ľudia - všetci bieli su bohatí - nemajú na topánky a ponúkajú nám svoje. My sa im snažíme vysvetliť, že máme, čo na nohy, ale u nás nie je možné sa len tak prechádzať... smejú sa nám...otvorím oči a s úsmevom na perách si vravím: “Áno, tak to bolo!”.<br /><br />Dostala som mnoho listov. Keď som bola mladšia tiež som žasla nad tým, keď som videla afričanov-černochov... nedivím sa, že tak veľmi žasli nado mnou, že mi písali listy. Pri niektorých menách sa len pozastavím a viem presne, kto to písal a pri ostatných neviem prísť na to, od koho sú...<br /><br />Toto je jeden z nich:<br /><br />“<span style="font-style:italic;">...si stelesnením lásky a dobroty, nakoľko Ti nikdy nechýba úsmev na Tvojej tvári pre každého. Na začiatku som si od Teba držal odstup, lebo skutočne som nepoznal človeka, ktorý by sa tak veľmi usmieval - ale neľutujem toho, že som prišiel. Nech Ti ten úsmev nikdy neskončí.<br /><br />Naučila si ma mnoho praktického, čo knihy a filmy nedokážu. Naučila si ma veľmi veľa o starostlivosti o druhých, o tom ako to má byť. Samuel, som si istý, nikdy nezažil od niekoho takú priazeň predtým ako si prišla a ja som mohol vidieť ako velľmi sa staráš a ako ďaleko dokážeš ísť s tými, ktorých miluješ. Niekedy som na neho žiarlil...</span>”<br /><br />Vždy ich čítam, tak sa mi tisnú slzy do očí.<br /><br />Samuel. Moja africká láska. Nie nebola som tam zaľúbená, ale Samuela som si priam zamilovala. Chlapec, ktorý videl ako mu zavraždili rodičov v jednej z ich vojen. Stalo sa to, keď bol ešte malý chlapec. Ja som ho spoznala ako 12ročného fešáka... :) na neho sa nedá zabudnúť. To sa mi asi nikdy nepodarí a asi ani nechcem, aby som zabudla. Každé ráno, keď som prišla do sirotinca, prišiel aj on. Chytil ma za ruku a kráčal so mnou. Kamkoľvek som šla, bol po mojom boku. Vždy utekal zo školy, aby mohol byť opäť so mnou. Nechala som mu sandále, vždy chodil bosý. Vlastne aj tenisky, ale aj tak si myslím, že mu boli malé.<br /><br />V Nigérii ma volali Havillah. Bolo to kmeňové meno. Dávajú si tam kmeňové mená podľa toho, kto aký je. Každé meno má svoj skrytý význam. To moje znamená “miesto, kde možno nájsť zlato”, veľmi sa mi to páčilo.<br /><br />Sľúbila som, že tam nie som prvý a posledný krát. V skutočnosti som tam tak veľmi často. Škoda len, že nie fyzicky...ale moje sny vždy siahali a vždy siahať budú až za hranice všednosti. Povedala som si, že nikdy nezabudnem na to, že možné je úplne všetko. <br /><br /><br />http://www.youtube.com/watch?v=ejgUgTDQZX8iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-35381814950288381882011-02-20T10:30:00.000-08:002011-02-20T10:34:57.076-08:00Rozprávka o Tebe :)Hlavnou postavou tejto rozprávky si sa na moment stala Ty sama. V skutočnosti je to len vymyslený pravdivý príbeh o tom, ktorý sa začal, trvá a nikdy neskončí,... :) <br />A možno tam nájdeš súvislosti i iných životoch, ktoré sú v nej skryté, ale to vlastne aj tak vôbec nie je podsatné... <br /><br />Bolo to kedysi dávno, veľmi dávno, .. no predsa niektorí s radosťou hovoria, že akoby sa to stalo len včera. <br />Neviem, či som to videla, možno sa to len zdalo, a možno som o tom celom len počula. No napriek tomu verím, že je to nejak tak :) <br />A tak, kedysi dávno, Všemohúci Boh vzal prach tejto zeme a vyformoval Ťa podľa svojho vlastného obrazu. Potom Ťa pobozkal a vdýchol život do Tvojej prázdnoty. A On vedel, že to bolo veľmi dobré, keď Ťa stvoril. <br />Bola si Jeho pokladom, a On sa rozhodol zobrať tento poklad do tohto sveta, aby ostatní mohli byť a boli požehnaní poznaním Ťa. <br />Sklonil sa k Tebe, a vezmúc Ti krídla Ti pošepkal, že ich na zemi nebudeš potrebovať, lebo ľudia už aj tak dávno zabudli lietať. <br /><br />Si tu. Ale ľudia tohto sveta nevedeli, aký bol Jeho plán. Nevedeli, že keď Ťa budú mať v ich životoch, tak by to bolo pre nich požehnaním. A tak, namiesto prijatia Ťa a privítania Ťa do tohto sveta, sa rozhodli Ťa odmietnúť a neprijať. Namiesto otvoreného náručia, sa rozhodli sa Ťa nedotýkať a nerozprávať k Tebe milo. <br /><br />A toto Tvojho Boha, Tvojho Stvoriteľa, Tvojho Nebeského Ocka i všetkých okoloidúcih anjelov rozplakalo. Pretože Jeho plánom bolo požehnať týchto ľudí Tvojou prítomnosťou v ich svete. Ale skutky a slová, ktoré boli o Tebe povedané a Tebe urobené, zranili Tvoje srdce. Cítila si sa nechcenou a nedôležitou. A začali si týmto klamstvám veriť a žiť podľa nich. Spravili Ti mnoho zranení a stále z nich máš mnoho jaziev na svojom tele i vnútri. A niekedy, keď sa tieto Tvoje zranenia otvorili, vložili Ti do nich opäť len klamstvá a bolo to akoby Ti do nich niekto sypal soľ...tak strašná bolesť. <br /><br />Niekedy si verila, že Boh sedí na veľkom bolaku na oblohe smejúc sa Ti. Inokedy si verila, že je tak veľmi ďaleko, že Ti nerozumie. Ale ja som videla, že Ti je dostatočne blízko na to, aby s Tebou cítil, rovnakú bolesť, rovnakú radosť, a plakal rovnaké množstvo, ba i vačšie množstvo, sĺz.<br />Veľakrát si ľutovala chvíle, kedy si hľadala útechu na nesprávnom mieste. Miesta, kde objatia a bozky neboli dané alebo dostané z lásky, ale iba ľudskej sebeckosti. Miesta, kde sa Tvoj svet stával iba čiernym a bielym, pretože si neverila, že môže byť farebným. Miesta, na ktorých sa ľudia rozhodnujú zomierať, na miesto toho aby žili to, čo žijú...<br /><br />Ľudia, ktorí Ťa mali dostať ako dar od Boha, Ťa nazývali "Nechcená", pretože nevedeli, že si vzácnou a milovanou dcérou niekoho tak Veľkého. A toto nie je ospravedlnenie ich konania, je to iba skutočnosť, ktorej asi museli čeliť...<br /><br />A ako každá rozprávka i táto má svoj dobrý koniec. A tým si Ty sama. A to, čo robíš pre tento svet. Spôsob, akým obväzuješ zranené srdcia, ako sa staráš o maličkých, ako uhasínaš smäd tých, ktorí sú smädní po Láske, a ako sýtiš hladných... <br />Dobrým koncom tejto rozprávky je svedectvo ľudí, a najmä tých, ktorí si uvedomujú akú obrovskú hodnotu máš, hoci Ťa nie vždy chceli. <br /><br />A viem len, že jediné, čo je vymyslené v tomto pravdivom príbehu o Tebe samej je, že Boh Ti krídla nikdy nezobral :) ... lebo učíš druhých lietať...iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-47171782539234413402011-02-19T05:04:00.001-08:002011-02-19T05:04:54.850-08:00Keď anjeli padajú ...Keď anjeli padajú, tak to bolí.<br />Už si to zažil? Ja áno.<br />Možno som hlúpa, keď ešte stále verím v ich existenciu.<br />Existenciu tých bytostí, ktorých Vietor zavial do môjho života. Bolo ich viac, a ostalo ich tak málo.<br /><br />Boli tu, a v momente akoby sa s nimi celý moj svet prepadol. Zmizli.<br />Bez rozlúčky, akoby na tých spoločne strávených chvíľach nezáležalo.<br /><br />Občas si prezerám ich fotky. Ich úsmevy a tie milujúce pohľady, ktoré mi pripomínali, že som<br />milovaná a taktiež dôležitá pre ich prežitie.<br /><br />V tajnosti som chodievala pod ich okná a nazerala dnu, snažila som sa prísť na to, čo sa im páči, čo<br />ich teší. A na ďalší deň som ich danou vecou prekvapila i potešila.<br /><br />V ten deň, keď spadli, tak naozaj zmizli. Vytratili sa z môjho života.<br /><br />Jediné, čo zanechali bolo prázdne srdce na poličke v izbe. S nádejou, že mi prinesie aspoň trošku<br />útechy som ho vzala do rúk a … nič sa nestalo.<br /><br />Najhorší okamih nastal vo chvíli keď som zistila, že stále tu boli. Boli mi nablízku. Neustále. Cítila<br />som ich vôňu, počula ich hlasy, rozpoznávala ich chôdzu. Ale už mi nepatrili. Už to neboli moji<br />anjeli, už sa stali anjelmi niekoho iného.<br />Keď padnú anjeli, tak to bolí, ...ale nie ich. Lebo znovu vstanú a vstúpia do života niekoho iného.<br />Bolí to mňa, možno aj Teba.<br /><br />Bol to rok plný preplakaných nocí. Slzami som sa snažila zbaviť myšlienok na nich, bezvýznamne.<br />Kričala som, že už nikdy nechcem žiadnych anjelov, bezvýznamne. Snažila som si vyzuť tú Bolesť<br />z nôh, bezvýznamne. Nikdy som to nechcela okúsiť znovu, bezvýznamne.<br /><br />Doteraz nerozumiem tomu, načo som ich vlastne mala poznať až tak intímne, keď to vnieslo tak<br />veľké sklamanie do môjho sveta.<br /><br />Všetko sa to zopakovalo, znovu a znovu. Nielen v spomienkach, nielen pred očami. Skutočne.<br />Mohla som sa opäť dotknúť krídiel anjela. Hoci som tak veľmi nechcela.<br /><br />A i on spadol. Zmizol. Vytratil sa.<br />Až čakám, kedy spadneš aj Ty, a mňa to bude opäť bolieť.iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-642711178570429746.post-73894650383450780032011-02-19T04:57:00.000-08:002011-02-19T04:58:16.752-08:00Každý predsa vie o koho ide :)A týmto spôsobom – môjmu srdcu najbližším Ti chcem poďakovať, hoci si to z mojich úst počula už veľmi veľa krát. Tak ako je Tvoj život plný dávania, môj je plný vďaky.<br /><br />Včera som mal pocit, že bola vyslyšaná daná prosba o pomoc. Keď som Ti písal o znovuobjavení lietania u tých, ktorým krídla búchali o mreže vlastých väzníc, tak som to myslel vážne. Som rád, že si to zobrala vážne.<br /><br />Mal som pocit, že aspoň na chvíľu mi bolo dovolené opäť vzlietnuť. Poznáš to? Jasné, že to poznáš, musíš to poznať. Inak by nebolo možné, aby si to dala prežiť iným.<br />Ďakujem, že si vnímavá a skutočná. To sa na ľuďoch z Tvojej planéty cení.<br /><br />Bolo to akoby som celý ten čas kráčal s niečím, čo som nevedel nie len vysloviť, napísať, opísať, ale dokonca i prežiť. Ďakujem za dar počúvania, ktorého sa Ti dostalo.<br /><br />Pravdupovediac, niekedy som veľmi šťastný z toho, ako veľmi sme si podobní v toľkých veciach, radostiach i starostiach. No na druhej strane, neviem. Úprimne, vždy to zabolí, keď viem, že poznáš rovnakú Bolesť ako ja. Najradšej by som bol, keby si ju nikdy nestretla. Nemám ju rád a ona to vie a asi preto sa stále vracia. Keď sa k Tebe v najbližšom čase bude chcieť čo i len priblížiť, tak sľubujem, že budem stáť hneď vedľa. To je na Bolesti to najhoršie. Nedá sa niekomu zobrať, nedá sa zabrániť, aby prišla, a dokonca sa ani nedá urýchliť, aby odišla. A to že stojím vedľa, neznamená, že budem bokom, znamená to len, že chcem, aby si vedela, že je sa o koho oprieť.<br /><br />Chcel by som, aby si zavrela oči. Tak ako to robievaš, v snoch sa preniesla na tie miesta, o ktorých tak často snívaš. Krajiny, ktoré túžiš vidieť, cítiť ich vôňu, či počuť džavotanie ich detí. Chcem, aby si vedela, že ani trošku nepochybujem o tom, že Tvoje sny uskutočnia. Priam v to verím a prosím toho mocného Boha, aby Ti zniesol modré z neba.<br /><br />Mám pocit, že aj keby som sa stal najväčším vyvrheľom pre tento svet, tak u Teba nájdem pochopenie a prijatie.<br /><br />Ešte vždy som neprestal veriť, že tie krídla nosíš schovaté pod tričkom. Skôr som o tom už presvedčný, že tomu tak je. Až mi je niekedy ľúto, že ich druhí nemajú možnosť vidieť. Lebo všetky zbytočné predsudky, o tom kto asi si, by zanikli v ospravedlňovaniach sa Ti za to, kým oni boli k Tebe.<br /><br />Lietanie je umenie, a tak pre mňa vždy budeš umelcom. A je mi to naozaj jedno, či si tento svet myslí a tvrdí o Tebe, že si nula alebo že nič nedokážeš. Lebo za takú chvíľku v mojom živote nik nedokázal tak veľa ako Ty.<br /><br />Túžim, aby si nikdy nebola obmedzovaná priestorom, keď túžiš rozprestrieť krídla, ... nikdy nebola obmedzovaná miestom, keď túžiš lietať, … nikdy nebola obmedzovaná strachom, keď túžiš milovať, … nikdy nebola obmedzovaná slovami, keď túžiš rozprávať a ani nie tichom, keď túžiš mlčať, … nikdy nebola obmedzovaná ľuďmi, keď túžiš byť sama a ani nie samotou, keď túžiš byť s ľuďmi,... chcem, aby to tak bolo, lebo to sú veci, ktoré som sa naučil od Teba.<br /><br />A vykroč do zázračna Tvojho vlastného bytia a srdca, hoci aj v ponožkách.<br /><br />Si poklad – a predtým ako si začneš hovoriť, že je to len fráza, ktorú píšem ostatným, tak Ťa chcem zastaviť, lebo TY SI POKLAD, tak ako všetci ostatní.<br />Ďakujem, že si sa rozhodla byť anjelom pre anjelov druhých. A že som bol plne prijatý s mojimi jazvami, viditeľnými i neviditeľnými, s neúspechmi i pádmi. S otázkami i so všetkým ostatným. Verím, že veríš, že si vzácnou, lebo inak by som to nepísal..<br />S láskou, Tvoj anjel, ktorý už dávno prestal lietať, lebo mu to svet zakázal.<br />..ten, ktorý začal opať lietať...<br />..ten, ktorý Ti je tak veľmi vďačný..iWonhttp://www.blogger.com/profile/04686723062068513760noreply@blogger.com0